Zlaté Moravce

Mesto vzniklo na sútoku riečky Žitavy a Hostianskeho potoka /Zlatnianky/ na styku troch významných geologických a geomorfologických jednotiek - pásma jadrových pohorí vnútorných Západných Karpát /Tribeč/, neovulkanických pohorí vnútorných Západných Karpát /Pohronský Inovec/ a Panónskej panvy reprezentovanej Podunajskou nížinou.
Patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti: priemerná ročná teplota 9,46 o C, priemerne 582 mm zrážok za rok.

Mesto Zlaté Moravce - centrum Horného Požitavia malo dôležité postavenie už od doby začiatku formovania uhorského štátu. Dokazuje to tá skutočnosť, že samotné mesto Zlaté Moravce, ale i ďalšie osady v jeho blízkosti sa spomínajú už v Zoborskej listine z r. 1113, kde kráľ Koloman daroval niektoré majetky zoborskému kláštoru. Zlaté Moravce sa tu spomínajú ako villa Morowa. V okolí Zlatých Moraviec boli v tom čase široké dúbravy, spomína sa tu les sv. Hypolita pod Tribečom.

Osídlenie Zl. Moraviec je však oveľa staršie, čo dokazujú archeologické objavy.
Prvé stopy po pohybe človeka v tejto oblasti sú z mladého paeolitu, keď sa na naše územie dostali lovci mamutov.
Dôležitosť zlatomoraveckého regiónu v dobe veľkomoravskej potvrdzuje aj nález zlatého pektorálneho kríža v Zlatých Moravciach. V blízkej obci v Čiernych Kľačanoch sa našli fragmenty pyxidy zo slonovej kosti, predpokladá sa, že to bola súčasť daru byzantského cisára Michala III. veľkomoravskému panovníkovi.
Niektorí historici, ktorí sa zaoberali históriou tekovskej župy dávajú Zlaté Moravce aj do súvisu
s listinou vojvodu Gejzu, neskôr uhorského kráľa z r. 1075, čo však zatiaľ nie je doložené.
Mesto v minulosti veľmi trpelo od nájazdov kočovných kmeňov, či to už boli Tatari, alebo v 16. stor. Turci, ktorí mesto niekoľko krát vypálili a mnoho mladých ľudí odviedli do zajatia.
V 17. stor. boli Zlaté Moravce hlavou domínia, ku ktorému patrilo 14 obcí.
V 18. stor. sa natrvalo stávajú sídlom tekovskej župy.
Aj v čase najväčšieho národnostného útlaku, slovenskí politici stále počítali s Tekovom, ale hlavne so Zlatými Moravcami ako írečitým slovenským krajom. Vyplýva to najlepšie z Viedenského memoranda z r. 1861, kedy v „Návrhu na privilégium“ na slovenské okolie sa mesto uvádza medzi šestnástimi slovenskými okresmi ako dvanásty - zlatomoravecký a trvá až do roku 1960.
Na základe zákona NR SR sa dňom 24. júla 1996 mesto stáva opäť sídlom okresu.